9. Dôchodkový systém má byť lepší

V dôchodkovom systéme Slovensko už v zásade dve desaťročia ide podľa reformnej schémy z čias vlády zo začiatku milénia.
Máme trojpilierový systém a treba pri ňom ostať. Problémom je, že systém je nestabilný, za každej vlády sa menia niektoré
jeho parametre. Preto budeme presadzovať, aby sa základné parametre po širšej politickej a spoločenskej dohode zafixovali
ústavným zákonom podobne, ako je to v prípade zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý sleduje zdravie verejných financií.


Chceme,
aby sa dôchodkový systém spravoval tak, že umožní ľuďom efektívne prispievať doň počas ich pracovného života,
pričom významnú časť bude tvoriť sporenie postavené na osobnom rozhodnutí jednotlivca. Chceme, aby sa systém stabilizoval
a dokázal čeliť demografickým zmenám. Aby budúci penzisti mali záruku budúceho dôstojného príjmu v starobe. A aby sa
súčasným penzistom upravovali dôchodky predvídateľným spôsobom, kde svojvôľa politikov nehrá rolu.


Hlavné ciele:
Zabezpečiť ľuďom primeraný príjem v starobe prostredníctvom efektívneho a stabilného systému.


Opatrenia:

  • Rozumieme občanom, ak sa obávajú o svoje dôchodky. Preto ochránime Sociálnu poisťovňu pred krachom, rozumnou vládnou politikou ochránime úspory v druhom pilieri, podporou konkurenčného prostredia zvýšime dôchodky z druhého piliera, strojnásobíme daňovú podporu v treťom pilieri, uplatníme odvodovú výhodu pre rodičov už počas výchovy detí.
  • Ďalším problémom je, že súčasný dôchodkový systém v spojení s nepriaznivým demografickým vývojom vytvára destabilizačný tlak na verejné financie. Preto spustíme diskusiu o tom, ako tento tlak eliminovať a odvrátiť hrozby budúcej nestability.
  • Sprehľadníme odvody. Príkladom súčasného umelého nastavenia je odvod do rezervného fondu solidarity (4,75 % z vymeriavacieho základu platený zamestnávateľom), ktorý netvorí žiaden skutočný fond, ale spotrebúva sa na dôchodkové poistenie prvého piliera. Dôchodkové odvody sú v skutočnosti 22,75 %, a nie 18 % z vymeriavacieho základu.
  • V prvom pilieri zachováme súčasný rodičovský dôchodok, nebudeme ho zvyšovať, ale sledovať jeho vplyv na hospodárenie Sociálnej poisťovne. Súčasný systém je však stále deficitný a jeho problémy budú narastať so zhoršujúcou sa demografiou.
  • Preto sme za uplatnenie alternatívneho modelu dôchodkového mosta. Jeho zámerom je pomôcť rodinám už počas výchovy dieťaťa. Dôchodky môžu byť spravodlivejšie aj udržateľnejšie. Ak vychádzame zo súčasného stavu, kde celkové odvody tvoria 22,75 %, navrhneme rozdeliť ich v pomere 14 % do prvého piliera a 8,75 % do druhého piliera. Celková výška odvodov na sociálne poistenie by sa oproti súčasnosti teda nemenila. Spomínaných 8,75 % by platili sporitelia v druhom pilieri bez detí. Počtom detí by sa sadzba znižovala o 1 % za každé z nich až na hranicu 5,75 %. Úspora z odvodov do druhého piliera na mesačnej báze by sa rozložila na zamestnanca (vyšší čistý príjem) a na zamestnávateľa (nižší celkový mzdový náklad na zamestnanca). Sporiteľ by mal garantovaný dostatočný budúci dôchodok z prvého piliera.
  • Ak sa nepodarí presadiť dôchodkový most, v druhom pilieri necháme pôsobiť reformu nastavenú v posledných dvoch rokoch vrátane automatickej povinnosti vstúpiť začínajúcim platiteľom sociálnych odvodov doňho po nástupe do prvého zamestnania a možnosti vystúpiť z neho do dvoch rokov od začiatku zasielania platieb. Budeme presadzovať výšku odvodov do druhého piliera minimálne na cieľovej úrovni 6 %. Ponecháme nastavený systém regulovania sporenia, kde sa sleduje primeraný výnos i garancia neprepadnutia vkladaných prostriedkov.
  • V prvom pilieri sme za stanovenie zodpovedného valorizačného mechanizmu úpravy dôchodkov, aby pružne zohľadňoval aktuálny vývoj priemernej mzdy a inflácie. Výsledkom bude pri dosadení konkrétnych parametrov priemernej mzdy a miery inflácie ľahko vypočítateľná výška dôchodku (dôchodcovia nebudú závislí od vlády, či z roka na rok garantuje prilepšenie vo forme 13. či 14. dôchodkov). Takéto osobitné dávky rozložíme do pravidelných 12 mesačných dôchodkov, pričom budeme brať ohľad na verejné financie a hospodárenie Sociálnej poisťovne.
  • Uplatníme zakomponovanie mechanizmu do valorizačného vzorca, podľa ktorého by sa upravovalo zvyšovanie dôchodkov nerovnomerne, avšak podľa jasne stanoveného kľúča, pričom by sa viac pridávalo dôchodcom s nižším dôchodkom. Tým by sa rozšíril princíp solidárnosti, ktorý platí už dnes pri priznávaní dôchodkov po skončení aktívneho pracovného života, keď sa menej zarábajúcim vypočítavajú proporcionálne vyššie dôchodkové dávky z odpracovaných rokov ako viac zarábajúcim. Zvážime vložiť do valorizačného vzorca, že časť celkovej sumy na zvýšenie dôchodkov, napríklad 30 %, sa rozdelí medzi všetkých poberateľov dôchodkov rovnomerne.
  • Ochránime životný štandard dôchodcov vhodnou kombináciou dôchodkov a sociálnych dávok. To považujeme za vhodnú náhradu inštitútu minimálneho dôchodku, pretože ten je dnes pri platení odvodov v aktívnom veku poistenca demotivujúci. Ak občan pri odchode do dôchodkového veku nedosiahne výšku minimálneho životného štandardu, peniaze do tohto minima mu bude doplácať sociálny systém.
  • Ponecháme vek odchodu do dôchodku podľa strednej dĺžky života. Po prvých skúsenostiach vyhodnotíme pozitíva a negatíva zákonom umožneného odchodu do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch. Do úvahy zoberieme výšku takto dosiahnutých dôchodkov, vplyv na hospodárenie Sociálnej poisťovne a dosahy na pracovný trh. Uznávame, že sú profesie, v ktorých si ľudia zaslúžia mať garantovaný pevne stanovený dôchodkový vek.
  • Zachováme rodičovský bonus, budeme sledovať jeho vplyv na hospodárenie Sociálnej poisťovne.
  • Peniaze v druhom pilieri sa sporiteľovi zhromažďujú na jeho osobnom účte, pričom on sám si rozhoduje o miere ich zhodnotenia. Na rozdiel od prvého, do veľkej miery solidárneho piliera, je druhý pilier zásluhový. Peniaze vyplácané z druhého piliera po dosiahnutí dôchodkového veku považujeme za nasporený osobný majetok, preto by nemali byť predmetom zákazu jednorazového výberu ani zdaňovania pri výbere. Mali by však prednostne slúžiť na vyskladanie pravidelnej dôchodkovej platby spolu s dávkou z prvého piliera.
  • Otvoríme trh doživotných dôchodkov z druhého piliera regulovaným životným poisťovniam z Európskej únie. Vďaka tomu si za nasporené prostriedky ľudia kúpia vyššie dôchodky.
  • Zvážime možnosť manželského sporenia v druhom pilieri. Nájdeme vhodný spôsob, ako si manželia môžu pomôcť spoločne vytvoriť dôchodkové úspory, spoločne čerpať alebo výhodne podporiť pozostalého manžela či manželku.
  • V treťom pilieri ponecháme súčasný systém, keď môže zamestnanec či živnostník dobrovoľne a pri limitovanom daňovom zvýhodnení investovať peniaze v doplnkových dôchodcovských spoločnostiach, pričom zamestnávateľ mu môže ako vo forme benefitu prispievať na sporenie tiež – s výhodou odpustenia dôchodkových odvodov za sumu príspevku. Navrhneme strojnásobiť daňovú úľavu, a to s ohľadom na malý počet detí a rastúci počet dôchodcov. Takto si občania budú môcť efektívnejšie budovať ďalšie zdroje dôchodkového zabezpečenia.
  • Nebudeme meniť súčasný systém, podľa ktorého je možnosť výplaty nasporených peňazí z príspevkov platených zamestnávateľom až pri odchode do dôchodkového veku, a to buď vo forme doplnkového dôchodku alebo v kombinácii s jednorazovým výberom.
  • Otvoríme trh tretieho piliera tak, aby mohli dobrovoľné dôchodkové fondy ponúkať aj iné finančné subjekty na trhu kolektívneho investovania (asset management). Regulácia investovania a poplatkov a foriem dôchodkov ostane rovnaká.